Za bežných okolností znie Ľadový palác v Madride ako pekné miesto na návštevu. Táto budova sa môže pochváliť olympijským klziskom a bežne sa používa na hodiny korčuľovania, hokejové zápasy a narodeninové oslavy. Tento týždeň však Ľadový palác slúži úplne inej funkcii:dočasnej márnici pre nedávno zosnulých, keďže v Madride stále pribúdajú úmrtia na COVID-19. Španielsko nie je jedinou krajinou, ktorá sa snaží vyrovnať s úmrtiami na COVID:Irán zaviedol hromadné pochovávanie a ohradil cintoríny, aby ľudia nemohli vstúpiť a rozlúčiť sa s mŕtvymi, a v Taliansku smútia v izolácii aj tí, ktorí stratili svojich blízkych, s pohrebmi odloženými, kým krajina už nebude zablokovaná.
S masovými obeťami na celom svete a rastúcimi mierami infekcií a úmrtí COVID-19 v USA musia byť Američania tiež pripravení na to, že budú musieť prispôsobiť našu kultúrnu prax smútku. Pohrebné ústavy v USA už obmedzujú počet smútiacich za zosnulých jednotlivcov (pozitívnych aj nie na COVID) a ponúkajú služby naživo. Toto je ďaleko od ideálnej situácie pre tých, ktorí smútia nad stratou milovanej osoby. Podľa Dr. Alana Wolfelta, odborníka na liečenie smútku, sú pohrebné rituály dôležitou súčasťou procesu smútku, ktorý nám okrem iného pomáha vyrovnať sa so stratou, spomenúť si na mŕtvych a spojiť sa s ostatnými.
Ako sa teda možno bez týchto rituálov a v sociálnej izolácii správne vyrovnať so smútkom súvisiacim so stratou?
Ako sa vyrovnať so stratou blízkej osoby počas pandémie je, podobne ako vírus, nový problém. Vyrovnávanie sa s traumou sa však už mnoho desaťročí intenzívne študuje a niektoré princípy, ktoré platia pre iné typy traumy, môžu byť stále relevantné. Mikulincer a Florian (1996) vo svojom často citovanom článku o zvládaní a adaptácii na traumu a stratu opisujú štyri typy mechanizmov zvládania, ktoré môžu ľudia využívať:
Stručne povedané, toto je bezprecedentný čas a proces smútku a smútku bude pravdepodobne veľmi odlišný od toho, čo sme poznali v našej nedávnej histórii. To nám však nebráni v tom, aby sme pocítili smútok a začali smútiť nad stratou ľudí, ktorých počas tejto pandémie stratíme. Bude dôležité začať robiť smútok spojenú so stratou už teraz a mať so sebou trpezlivosť neskôr, ak sa smútok predĺži alebo sa bude zdať atypický.
Medzitým, ak sa snažíte utešiť tých, ktorí niekoho stratili:Dr. Wolfelt obhajuje spoločnosť s niekým prostredníctvom jeho vyrovnávania sa so smrťou, namiesto toho, aby ste sa ho snažili „liečiť“. Teraz, možno viac ako kedykoľvek predtým, je pre nás dôležité kráčať po boku tých, ktorí prehrali, počúvať ich pocity a byť len prítomní. Počas tohto obdobia sociálnej izolácie môže byť obzvlášť dôležité, aby sa priatelia, členovia rodiny a podporné systémy spojili (na diaľku) okolo tých, ktorí smútia.
Poďakovanie:Ďakujem Carly Daley, spisovateľke z oblasti medicíny, Parkview Center for Research and Innovation, za jej príspevky k tejto práci.