Väčšina spriaznených Američanov predpokladá – v skutočnosti požaduje – monogamiu. Pre mnohých znamená každé porušenie sexuálnej exkluzivity katastrofu. „Podvádzal. Je koniec.“ Dokonca aj keď nevera nezrýchli rozchody, často spôsobí vážne poškodenie vzťahu. Terapeuti vidia stály prúd párov, ktoré sa snažia pozbierať kúsky. Ľudia v páre majú plné právo trvať na monogamii, ale je jasné, že mnohí ľudia považujú za nemožné obmedziť sa na celý život iba na jedného milenca.
Sú ľudia prirodzene monogamní?
Mnohí tvrdia, že monogamia je „prirodzená“. V skutočnosti sa len asi 9 percent druhov cicavcov pári na celý život a medzi ľuďmi prevalencia nevery vyvracia tvrdenia, že sexuálna výlučnosť je vrodená:
Zástancovia prísnej monogamie často tvrdia, že nemonogamia jednoducho nefunguje. Pre väčšinu to môže byť pravda, ale poznám niekoľko šťastných dlhodobých párov, ktoré už desaťročia praktizujú príležitostnú nemonogamiu:
Ak je monogamia prirodzená, prečo sa toľko románov, hier, filmov, piesní a televíznych relácií točí okolo jej porušovania? Niekoľko postrehov:
Kritik monogamie Dan Savage poukazuje na to, že až do dvadsiateho storočia väčšina kultúr predpokladala, že muži sú prirodzene nemonogamní. Monogamia bola len pre ženy, vynucovaná mužmi, aby kontrolovala ženskú sexualitu a zaručovala otcovstvo. V mnohých kultúrach je to stále tak.
Savage poukazuje na to, že my ľudia sme rozhodne nedokonalí, no pokiaľ ide o sexuálnu exkluzivitu, mnohí vyžadujú dokonalosť. "Nie je čas prehodnotiť monogamiu?" pýta sa. „Je to ako vytriezvenie. Môžete byť triezvy roky, potom spadnúť z voza a znova vytriezvieť. Ak sú páry zosobášené 30 rokov a každý vystúpi len niekoľkokrát, nie je to odsúdeniahodné. V skutočnosti sú veľmi dobré v monogamii." Savage vymyslel termín „monogamský“, aby opísal zdanlivo monogamné páry, ktoré akceptujú občasné výpadky.
Ako rozšírená je nevera?
Nevera sa ťažko skúma. Málokto to ochotne prizná. Spomínam si na prieskum, ktorý ukázal, že len malé percento ženatých ľudí niekedy zablúdilo. Výskumníci robili rozhovory so subjektmi v prítomnosti ich manželov. Fuj!
Prijatie nemonogamie závisí od toho, ako výskumníci položia otázku. Vedci z Coloradskej univerzity sa počas predchádzajúceho roka opýtali 4800 vydatých žien na neveru pomocou osobných rozhovorov a anonymného dotazníka. V rozhovoroch to priznalo len 1 percento, v anonymnom dotazníku 6 percent.
Medzitým kontroverzia zatemňuje definíciu „nevery“. Väčšina hovorí, že ide o sex s niekým iným ako s vaším partnerom. Ale čo manželia, ktorí sa rozišli, ale nerozviedli? Alebo páry oddelené rozšíreným vojenským nasadením? Alebo sa podieľajú na manželstvách typu „nepýtaj sa-nehovor“? Je nevera definovaná ako akýkoľvek sex mimo manželstva? Alebo len tajný sex? Alebo len sex s citovým zaangažovaním? A čo sex so sexuálnymi pracovníčkami? Alebo zdanlivo heterosexuálni ľudia, ktorí majú gay, lesbické úlety? A vyžaduje si podvádzanie styk? Čo keby ste jednoducho flirtovali? Alebo bozk?
Obrovská výskumná literatúra skúmala neveru. Niektoré zvýraznenia:
Výskumníci z Rutgers a SUNY Stony Brook preskúmali 148 štúdií z celého sveta a dospeli k záveru:„Napriek takmer všeobecnému nesúhlasu je nevera celosvetovým fenoménom, ktorý sa vyskytuje s pozoruhodnou pravidelnosťou.“
Nevera je taká rozšírená, že niektorí vedci tvrdia, že môže byť genetická a poskytuje evolučnú výhodu prežitia. Evolučným poslaním života je rozmnožovať sa. Najlepší spôsob, ako to muži dokážu, je páriť sa s čo najväčším počtom žien. V priebehu vekov, keď sa z prvých primátov vyvinuli ľudia, samci, ktorí sa párili s väčšinou samíc, s väčšou pravdepodobnosťou splodili potomkov, ktorí mohli niesť gény, ktoré ich naklonili k záletom.
Existuje nejaký evolučný dôvod pre nemonogamiu?
Medzitým najlepším spôsobom, ako môžu ženy poslať svoje gény do budúcnosti, je vychovávať deti k sexuálnej zrelosti. Je to náročná úloha, ktorú uľahčí verný muž. Vedci však špekulujú, že ženy a ich potomkovia získavajú výhodu v prežití tým, že majú „záložných“ mužov, ktorí im môžu poskytnúť zdroje, ak ich primárni partneri zomrú alebo odídu. Ženy môžu neveru využiť aj na „obchodovanie“ s partnermi, ktorí majú viac zdrojov. Neverné ženy mohli mať viac detí – prenášanie génov, ktoré naklonili ich potomkov k pokračujúcej nevere.
Vedci z Rutgers-Stony Brook dospeli k záveru:„Počas praveku mala nevera svoje ovocie pre mužov aj ženy, čím sa zachovala jej genetická podstata a dnešná chuť na neveru.“
Nescudzoložíš. Ale evolúcia nás mohla pripraviť na to, aby sme zablúdili. Civilizácia je stará len 10 000 rokov, evolučne nová. Viac, než by sme si chceli pripustiť, stále môžeme byť šelmy poháňané zvieracími inštinktmi.
Napriek množstvu výskumov zostáva skutočný výskyt nevery záhadou. Vieme len to, že sa to vyskytuje tak často, že keď počujeme o tom, že chytí páry, ktoré poznáme, vždy sme z toho zarmútení, ale nie vždy prekvapení.
Obrázok na Facebooku:Olena Yakobchuk/Shutterstock